Rosenie okien rodinnému domu nesvedčí – 1. časť

Ak chceme pochopiť mechanizmus vzniku kondenzátu vodných pár na oknách – a nielen na nich –, musíme začať od Adama. Voda je nevyhnutnou súčasťou života. Okrem toho, že tvorí väčšinu všetkých organizmov na zemeguli, denne ju používame pri varení, kúpaní, sprchovaní, umývaní riadu, praní, čistení domácnosti atď. Vodou polievame izbové rastliny. Svojou troškou k tvorbe vlhkosti v interiéri prispievajú aj domáci miláčikovia, ak sú jeho stálymi obyvateľmi… A tak sa stane, že priemerná štvorčlenná domácnosť za 24 hodín uvoľní do ovzdušia 10 litrov vody!

Je to 10 litrov tekutín, s ktorými sa treba vyrovnať. Nahromadená vlhkosť je zdrojom vzniku plesní a poškodzovania stavebných konštrukcií alebo nábytku, ale aj nášho zdravia a zdravia našich najbližších.

Príkladom je aj kondenzácia vody. Molekula vody sa skladá z dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Vodné molekuly sa voľne pohybujú vo vzduchu a občas do seba narazia. Keď sa dve molekuly vody zrazia, opäť sa odrazia, no ak začne klesať teplota, majú menej energie a začínajú sa pohybovať pomalšie. Len čo teplota klesne na teplotu rosného bodu, pohybujú sa už natoľko pomaly, že po zrážke sa na seba naviažu.

Väzba vzniká medzi atómami jedného vodíka s atómom kyslíka. Vodné molekuly sa spájajú do krátkych radov, čo pokračuje premenením vodnej pary na tekutinu. V priestoroch na bývanie sa vodná para zráža na predmetoch s nižšou teplotou – na zrkadlách, obkladoch, v kútoch miestností a na okenných tabuliach.

Kondenzácia je fyzikálny jav, ktorému sa nedá zabrániť. Je však dobré vedieť, že existujú možnosti, ako ju výrazne obmedziť.

Na proces vzniku kondenzátu vplýva predovšetkým vysoká relatívna vlhkosť v priestore, teplota v interiéri a exteriéri, cirkulácia vzduchu a tepelnoizolačné parametre materiálov. Tu treba hľadať aj odpoveď na otázku, prečo dochádza k roseniu okien na zasklení. Dôvod je jednoduchý – podieľa sa na ňom vysoká vzdušná vlhkosť v kombinácii s vyššou interiérovou teplotou, čo zapríčiňuje vznik dobre známej línie vodného kondenzátu v spodnej časti zasklenia okna zo strany interiéru.

Aby sa zabránilo zrážaniu vodných pár na okenných tabuliach, izbová teplota by sa mala udržiavať čo najstabilnejšia – optimálne na hodnote 21 °C pri relatívnej vlhkosti 40 až 50 %.

Pýtate sa, prečo v minulosti neboli s rosením okien zvnútra také problémy? Odpoveďou je hospodárenie s energiami. Rastúce ceny energií vedú k lepšej izolácii budov. Izolujú sa celé obaly domov od základov cez fasády až po strešné plášte, a to nielen vrstvami tepelných izolácií – naše domy sa čoraz častejšie budujú ako vzduchotesné.

Navyše sa dá povedať, že kedysi prefukoval cez miestnosti prievan. Suchší chladný vzduch prúdil škárami do domu, zabezpečoval kontinuálne vetranie i odvod prebytočnej vlhkosti. Nevnímaniu vlhkosti napomáhalo i vybavenie domu, ktoré bolo častejšie z čisto prírodných materiálov s vyššou schopnosťou absorpcie. Druhou stranou mince boli spomínané náklady na energie a životný štýl, pri ktorom sa nekúrilo vo všetkých miestnostiach…

Dnešná energeticky úsporná výstavba zabraňuje tepelným stratám. Zároveň však znemožňuje únik vlhkosti z interiéru. Preto je nutné reguláciou teploty a primeraným vetraním riadiť úroveň vlhkosti v budovách a zároveň zabezpečiť prísun čerstvého vzduchu nevyhnutného na zdravé bývanie v zateplenej budove.

Okná sú vždy najslabším článkom obalu budovy. V ich blízkosti dochádza k stretom rôznych stavebných konštrukcií s rozličnými technickými parametrami. Okrem toho sa vyznačujú najchladnejším povrchom v miestnosti. Kde inde by malo dochádzať ku kondenzácii vodných pár, ak nie na nich?

Ak by sme chceli porovnať fasádne a strešné okná, tak strešné okná sú vzhľadom na ich umiestnenie viac vystavené nepriaznivým poveternostným vplyvom. Preto:

• sa ochladzujú rýchlejšie ako zvislé fasádne okná
• a k zrážaniu vodných pár na ich vnútornom povrchu dochádza rýchlejšie.

Aj samotné naklonenie okna má určitý vplyv. Nielen preto výrobcovia strešných okien preferujú riešenia s trojsklami. Práve ony dokážu pomôcť v boji proti vzniku kondenzátu na ich povrchu. Predpokladom úspechu však je efektívne vetranie a aktívne odsávanie pár z interiéru.

Majitelia starších strešných okien by o rosení vedeli rozprávať veľa. V niektorých prípadoch sa kondenzát objavoval nielen na vnútornej strane zasklenia, ale aj na vonkajšej strane rámu. Dialo sa to pri montáži bez dodatočných izolácií a tesnení na ráme. Keď sa zvýšila relatívna vlhkosť vzduchu, dokázala preniknúť konštrukciou až k vonkajšiemu okraju rámu okna. Ale pozor! Aj starším rodinným domom so staršími strešnými oknami účinne pomáha pravidelné efektívne vetranie. Vhodné je doplnenie celoobvodového tesnenia, prípadne inštalácia núteného vetrania.

Ak premýšľate o prerábke domu, určite zvažujete:

• kompletnú výmenu starých okien za nové,
• spojenú so zateplením domu
• aj s jeho prechodom do energeticky účinnejšej triedy.

Možno premýšľate aj o rekuperácii vzduchu. Rekonštrukciu si v každom prípade naplánujte tak, aby sa dom dal čo najlepšie vetrať prirodzene. Vhodné sú okná v rôznych výškových úrovniach, na protiľahlých stenách či obvodových múroch i kombinácia fasádnych a strešných okien, ktorá umožňuje rýchle prevetranie s využitím komínového efektu. Prirodzené vetranie uľahčuje prechod na inteligentnú domácnosť, ktorá dokáže dohliadať na primeranú vlhkosť v interiéri.

Boj proti vzniku kondenzátu na strešných oknách má dve hlavné cesty:

• jedna z nich vedie cez stavebné úpravy,
• druhá cez rozumné životné návyky obyvateľov domácnosti.

Ideálnym a z dlhodobého hľadiska najlepším riešením je kombinácia oboch. Vedie k:

• dlhej životnosti okien,
• dlhodobo zdravej vnútornej mikroklíme domáceho prostredia.

Ak zvažujete stavebné úpravy, majte na pamäti, že ich celkový rozsah a nákladnosť sa odvíjajú od toho, na aký cieľ ich potrebujete a akú veľkú opravu či rekonštrukciu domu máte v pláne. V každom prípade je správne prebrať stavebné úpravy s odborníkom – architektom či projektantom.

Priamo vo vzťahu k strešným oknám je dôležité ich správne osadenie do strešného plášťa a precízne napojenie na jeho jednotlivé vrstvy za použitia všetkých dostupných doplnkov k oknu.

Strešné okná sa dajú v strešnom plášti montovať rôznymi spôsobmi. Moderná zapustená montáž umožňuje lepšie prepojenie izolácií samotného okna a strešnej konštrukcie, čím obmedzuje riziko vzniku kondenzátu na skle. Tento typ montáže ponúka vďaka menej vyčnievajúcim oknám aj veľmi estetický výsledný vzhľad strechy.

Aj vyhotovenie vnútorného ostenia vplýva na zamedzenie zrážania vodných pár. Výrobcovia odporúčajú zhotovenie nábehu kolmého na rovinu okna v spodnej a hornej časti ostenia v dĺžke približne 7 cm, aby bol okolo okna dostatok priestoru na tepelnú izoláciu. Následne sa v jeho hornej časti odporúča zalomiť ostenie vodorovne s podlahou a v jeho spodnej časti kolmo na podlahu. Čo sa tým dosiahne? Aj najnižšie položená časť okna bude obtekaná teplým vzduchom z interiéru, čo zaistí účinnú ochranu pred kondenzáciou vodných pár na telese okna.

Pri inštalácii strešných okien nemožno zabudnúť na dôsledné zateplenie celého strešného okna vhodnou tepelnou izoláciou bez rizika vzniku tepelných mostov.

• Na prevádzku strešných okien má obrovský vplyv správne umiestnenie vykurovacích telies. Odporúča sa dodržať základný princíp – zdroj tepla musí byť pri zdroji chladu. Zároveň je vhodné, aby teplý vzduch mohol stúpať voľne okolo zasklenia.
• Dá sa to dosiahnuť umiestnením vykurovacieho telesa bezprostredne pod oknom. Ak sa medzi parapetom okna a stenou ponechá dostatočná medzera, zabezpečí sa aj prirodzená cirkulácia vzduchu, ktorá bude účinne brániť roseniu okien zvnútra.
• V prípade, že sa v miestnosti používa podlahové vykurovanie, rovnaký efekt zabezpečí zhustenie vykurovacích káblov v oblasti okien.