- Čo znečisťuje vzduch v miestnostiach
Okrem prachu a drobných častíc biologického pôvodu znehodnocujú vzduch aj vnútri našich domovov najmä chemické látky.
- Aký je vplyv týchto látok na zdravie
Vyšší, než by ste čakali – od podráždenia slizníc cez bolesť hlavy, únavu, zápaly až po poškodzovanie centrálneho nervového systému a genetické zmeny.
- Ako dosiahnuť zdravú mikroklímu
Zdravo žiť sa dá len v dobre vetraných priestoroch. Pravidelné a primerané vetranie môže mať na starosti aj automatizácia alebo inteligentné technológie.
Žijeme v dobe, ktorá vyžaduje dobre izolované obaly budov zateplením, ale i ďalšie opatrenia znižujúce energetickú náročnosť. Ideálne je, ak je čo najviac vzduchotesne uzatvorený celý obvodový plášť, lebo je to cesta k tomu, aby nijaké teplo nevyšlo nazmar.
Chemický priemysel však neustále prichádza s novými materiálmi a produktmi, ktoré sa stávajú súčasťou stavebných hmôt, vybavenia i zariadenia budov určených na dlhodobý pobyt nás ľudí. Ak si potom omylom spojíme myšlienku o úspore energií, hlavne v zimnom období, s obmedzením vetrania – aby drahé teplo neunikalo –, koledujeme si o problém.
Kvalita vzduchu v domácnosti
Vnútorné ovzdušie budov znečisťujú najmä tri skupiny látok:
- chemické znečisťujúce látky,
- biologické znečisťujúce látky,
- jemné prachové častice.
Vzduch vnútri domovov znečisťujú aj drobné časti uvoľnené z materiálov, ktorými sú zariadené izby určené na každodenný pobyt. Aj preto je dôležité pravidelné vetranie.
Uvoľňujú sa zo stavebných hmôt a zo zariadenia nehnuteľností (nábytok, podlahové krytiny, náterové hmoty a povlaky a pod.) alebo majú pôvod v absolútne bežných činnostiach človeka, ku ktorým patrí pohyb a následná tvorba a vírenie prachu.
Vzduch znečisťuje i doprava, kúrenie tuhými palivami, používanie plynových spotrebičov, postreky v záhradách a na poliach, ale aj grilovanie, pálenie sviečok či vonných tyčiniek, fajčenie, používanie osviežovačov vzduchu, dezodorantov, kozmetických prípravkov, akými sú laky na nechty či vlasy, používanie čistiacich prostriedkov atď. Veľakrát si to všetko nosíme do domácnosti sami. Nezdravé drobné častice vznikajú vo vlhkých priestoroch – ide o plesne, roztoče a ďalšie mikroorganizmy.
Vplyv na zdravie
Účinky cudzorodých látok v ovzduší v obytných priestoroch sa môžu prejaviť v závislosti od ich druhu:
- podráždením horných dýchacích ciest, očí, nosa, hrdla, prípadne pokožky,
- zvýšenou únavou,
- bolesťami hlavy aj bolesťami v oblasti srdca,
- nevoľnosťou,
- poškodením pľúc, prepuknutím astmy,
- dráždením centrálneho nervového systému (prejavuje sa to aj únavou, predĺžením reakčného času, závratmi, stratou rovnováhy, v ťažších prípadoch kŕčmi, triaškou, poruchami videnia, dokonca až stratou pamäti).
„Zlý“ vzduch v miestnostiach sa podpisuje na zdraví. Jeho zvyčajným následkom sú choroby horných dýchacích ciest, únava alebo aj nenápadné časté kýchanie.
Čo sa skrýva za skratkou ppm
Čísla, ktoré treba mať na zreteli
Štatistiky uvádzajú, že približne tri štvrtiny obyvateľstva strávia v budovách denne viac ako 90 percent svojho času. V dlhodobom meradle sa kvalita vnútorného prostredia v našich domovoch zhoršuje. V bežnej domácnosti sa vo vzduchu nachádza až 50 látok, ktoré majú negatívny dosah na zdravie. Ich vplyv sa zosilňuje, keď je interiér vetraný nedostatočne.
Človek za normálnych okolností vdýchne 10- až 20-tisíc litrov vzduchu za deň, čo predstavuje 7 až 14 litrov vzduchu za minútu. Pri fyzickej záťaži toto množstvo stúpa niekoľkonásobne. Deti vdychujú menšie množstvá vzduchu, no vzhľadom na ich veľkosť je to v porovnaní s dospelým človekom približne dvojnásobne viac. Tento fakt, ale aj väčšia zraniteľnosť detí sú spoluzodpovedné za ich zvýšenú náchylnosť na poškodenie zdravia. Celkovo človek potrebuje 25 m3 čerstvého vzduchu za deň.
Meranie CO2 v miestnosti
Subjektívne hodnotenie kvality vzduchu je nespoľahlivé. Naopak, ppm je výborný indikátor. Koncentrácia oxidu uhličitého, teda „vydýchanosť“ vzduchu vo vnútorných priestoroch, fascinovala v 19. storočí bavorského lekára Maxa von Pettenkofera (1818 – 1901). Zistil, že množstvo CO2, produktu látkovej premeny, závisí aj od fyzickej aktivity. V bdelom stave ho dospelý človek vyprodukuje asi 16 litrov za hodinu.
Na základe výskumov zároveň stanovil, že maximálne prípustné množstvo CO2 je 0,1 objemových percent, čo je ekvivalent 1 000 ppm. Bezpečná hodnota koncentrácie CO2 je 700 ppm.
Chlapček sa hrá v podkrovnej detskej izbičke. Vďaka otvorenému strešnému oknu je plná čerstvého, zdraviu prospešného vzduchu.
Čo sa deje pri prekračovaní bezpečnej hodnoty CO2 v miestnosti?
- Pri obsahu CO2 nad 1 000 ppm dochádza u ľudí k únave a nesústredenosti (negatívne príznaky pri takto zvýšenej koncentrácii pociťuje približne 20 % populácie).
- Pri hodnotách nad 2 500 ppm sa znižuje sústredenosť a nastupuje ospalosť.
- Pri hodnotách nad 4 000 ppm prichádzajú bolesti hlavy.
- Pobyt v uzatvorených priestoroch s vyššími hodnotami obsahu CO2 už predstavuje vážne zdravotné riziká.
Primeranú hodnotu koncentrácie CO2 v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú ľudia, je možné zabezpečiť len dostatočným vetraním alebo riadenou výmenou vzduchu – rekuperáciou.
Ako často treba vetrať?
Syndróm chorých budov
O vetranie a dostatočnú výmenu vydýchaného vzduchu za čerstvý sa môžu starať inteligentné riešenia. Muž ovláda strešné okná cez aplikáciu v smartfóne.
Už v roku 1980 odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zachytili, že vo viac ako 30 % novopostavených alebo zrekonštruovaných budov ich obyvatelia pociťovali ťažkosti, ktoré sú pre tento syndróm typické (bolesť hlavy, únava, suchá pokožka, sucho v krku, podráždenie a slzenie očí atď.). Riešenie?
Problém spojený so zvýšeným znečistením ovzdušia v obytných a pracovných priestoroch sa dá zmierniť či dokonca odstrániť pravidelným nárazovým vetraním, vybavením stavieb oknami so zabudovanou mikroventiláciou, resp. vhodne navrhnutým systémom výmeny vzduchu za použitia rekuperácie tak, aby nedochádzalo k tepelným stratám. Len v dostatočne vetranom priestore môže človek dlhodobo zdravo žiť a podávať očakávané výkony.
Čo je dobré zapamätať si v súvislosti s kvalitou vzduchu a so skratkou ppm?
- Zdravo žiť sa dá len v dobre vetraných priestoroch.
- Syndróm chorých budov je jav, ktorý sprevádza novostavby postavené v nízkoenergetickom štandarde, kde sa v ovzduší v uzavretých priestoroch nachádza veľké množstvo škodlivých látok.
- V súvislosti s koncentráciou škodlivých látok v ovzduší sa stretávame s jednotkou ppm, ktorá označuje jednu milióntinu, teda množstvo jednej častice určitej látky na milión iných častíc.
- Vysoká koncentrácia škodlivých látok či CO2 v ovzduší sa dá vhodnými opatreniami výrazne znížiť. Princípom je zabezpečenie dostatočného prísunu čerstvého vzduchu do uzatvorených priestorov.
- Pravidelnú výmenu vzduchu dnes zabezpečujú aj inteligentné technológie, ktoré monitorujú kvalitu vnútorného prostredia a riadia napríklad vetranie strešnými oknami, aby na to nebolo treba myslieť.