Fenomény: Ľahká alebo skôr ťažká šikmá strecha?

Ťažko povedať, či je to zdanie alebo fakt, no neraz máme pocit, že odborníci i laici dlhodobo venujú nosným obvodovým stenám domov podstatne väčšiu pozornosť ako strechám. Strechy sú popolušky. A pritom ide o časť domu, ktorá chráni celý majetok. Je to plocha najviac vystavená klimatickým vplyvom.

Až 80 percent slnečného žiarenia vniká do vnútorných priestorov cez strechu. Strecha má významný podiel na celkovom obale stavby a spolupodieľa sa na ochrane interiéru pred účinkami chladu v zimnom období a tepla v letnom.

Voči účinkom chladu vieme stavbu brániť pomerne spoľahlivo. Obvodové konštrukcie s dostatočnými vrstvami tepelných izolantov túto úlohu zvládnu. Lenže čo v lete? Typ strechy zvažujeme obzvlášť dôkladne v situáciách, keď:

• sú letá v lokalite výstavby z roka na rok citeľne teplejšie a obdobia s nadpriemerne vysokými teplotami trvajú dlhšie,
• v snahe využiť jestvujúci zastavaný priestor meníme pôvodne prázdne vetrané podkrovné priestory na bývanie,
• vzhľadom na ceny nehnuteľností, hypoték a energií sa dom mení na viacgeneračný a pod jednou strechou bude žiť viac ľudí.

Riešením môže byť masívna strecha akumulujúca slnečné žiarenie, ktorá si s veľkým tepelným zaťažením v letných mesiacoch poradí. Túto úlohu môže plniť strecha, ktorá sa konštrukčne podobá múru rodinného domu. Ťažké alebo tiež masívne strechy vyzerajú na prvý pohľad ako klasické strechy s krovom a so strešnou krytinou, no ich konštrukčné riešenie sa principiálne odlišuje.

Ťažká alebo masívna šikmá strecha sa stáva fenoménom, ktorý spomínajú odborníci čoraz častejšie. Kedy je vhodné zamyslieť sa nad ňou a investovať do nej? Ťažká strecha účinnejšie bráni prehrievaniu podkrovia. Pripisuje sa jej vyššia odolnosť, dlhšia trvácnosť aj lepšia zvuková izolácia.

Na to, že pri budovaní obytných podkroví by sa malo uvažovať o realizácii ťažkých striech, upozorňujú v poslednom období mnohí odborníci. V magazíne Život pod strechou jej výhody priblížil Milan Csanda, autorizovaný architekt a hlavný architekt mesta Nitry, ktorý má na konte prestížne ocenenie Stavba roka, Cenu za urbanizmus i dve nominácie na ocenenie CEZAAR.

Viacerí výrobcovia murovacích materiálov už prišli na trh so systémom na budovanie ťažkých striech. Podstatnou časťou sú veľkoformátové, dostatočne hrubé, masívne strešné dielce vyrobené z murovacieho materiálu – z keramiky, pórobetónu a pod. Alternatívou je výroba príslušných dielcov z drevených panelov, ktoré sa umiestňujú a upevňujú na nosnú konštrukciu.

Ťažké strechy využívajú pri ochrane podkroví pred prehrievaním princíp tepelnej akumulácie. Pod pojmom akumulácia (nahromadenie) tepla v materiáli rozumieme jeho schopnosť zadržať teplo a neskôr, v čase jeho absencie, ho zas do priestoru uvoľniť.

Je to teda vlastnosť stavebnej konštrukcie alebo stavby pojať teplo pri jeho náraste a vydať ho pri poklese. S tým súvisia aj pojmy ako teplotná zotrvačnosť alebo teplotná stabilita budovy vystavenej striedaniu vonkajších teplôt či už v priebehu ročných období, alebo pri striedaní dňa s nocou.

Pre ľahšiu predstavu začneme zimným obdobím. V čase zapnutého vykurovania sa časť tepla uloží do konštrukcií podláh, obvodových stien, priečok, stropov a strechy. Následne, v čase stlmeného alebo vypnutého vykurovania, konštrukcie naakumulované teplo postupne uvoľňujú do priestoru. Tým bránia jeho vychladnutiu. Zároveň prispievajú k rovnomernejšej krivke teplôt v interiéri v období, keď vykurovacia sústava nie je v činnosti. Sú krokom k energetickým úsporám a energetickej efektivite bývania.

Význam tepelnej akumulácie ťažších stavebných materiálov je neoceniteľný aj v letnom období. Stavebná konštrukcia počas dňa akumuluje slnečné žiarenie (ukladá ho do seba) bez toho, aby sa interiér nepríjemne prehrial alebo aby klimatizácia musela bežať na plné obrátky.

1. K benefitom ťažkej konštrukcie patria jej protihlukové vlastnosti. Zvuk tlmí oboma smermi, teda z vonkajšieho prostredia smerom dnu aj naopak.
2. Zo stavebnofyzikálneho hľadiska je neoceniteľná redukcia tepelných mostov vnútri konštrukcie na minimum. Medzi strešnou krytinou a rovinou tvorenou masívnymi strešnými dielcami s izolačnými doskami vzniká prevetrávaná vzduchová medzera. Celá konštrukcia je teda difúzne otvorená a bráni nežiaducej kondenzácii vodných pár.
3. Ťažká strecha sa zaobíde bez použitia parotesných fólií, čo zlepšuje ekonomickú náročnosť jej vybudovania.
4. Nezanedbateľným prínosom je aj vysoká požiarna odolnosť takejto strechy.
5. Použitím ťažkej konštrukcie získame v interiéri šikmú pohľadovú stropnú konštrukciu, ktorá kopíruje tvar strechy. Povrchovo ju možno upraviť rovnako ako steny v interiéri, najčastejšie klasickou omietkou.

Realizácia ťažkej alebo masívnej strechy je, pochopiteľne, nákladnejšia ako realizovanie strechy s bežným dreveným krovom. Vzhľadom na prínosy sa táto nevýhoda v dlhodobom aspekte stráca.

Strešnými dielcami, ktoré sú na trhu k dispozícii na budovanie ťažkých striech, možno realizovať sedlové, pultové, manzardové i oblúkové strechy.

Montáž samotnej strešnej roviny je pomerne jednoduchá a rýchla. V prípade jednoduchšieho tvaru bežného rodinného domu nemusí trvať dlhšie ako deň. Výhodou je, že počas montáže nedochádza k vzniku chýb.

Otvory v strešnej rovine na vzduchotechniku, prestupy odvetrania kanalizácie či sanitačné prestupy, ale i otvory na strešné okná a výlezy sa projektujú individuálne s ohľadom na stavebnú šírku dosiek strešných panelov. Ak sú v projekte väčšie stavebné otvory na sústavy strešných okien, balkónov alebo strešných okien väčších rozmerov, vytvárajú sa použitím oceľových strešných rámov.

Ťažké strešné dielce sa spojito kladú na štítové steny, prípadne na vnútorné priečky stužené horizontálnym vencom. V závislosti od druhu použitého materiálu sa medzery medzi panelmi zalievajú betónom alebo tesnia iným spôsobom.

Systém ťažkej strechy je možné použiť aj pri rekonštrukcii starších stavieb, ktoré je však nutné vhodným spôsobom stavebne upraviť. Konečné slovo musí mať statik.

Na dokončenú šikmú nosnú konštrukciu ťažkej strechy sa lepia dosky tepelnej izolácie, ktorá musí byť namontovaná spojito, čím sa vylúči riziko vzniku tepelných mostov. Vhodné sú najmä nadkrokvové systémy tepelnej izolácie na báze PIR dosiek. Získame tak homogénnu strešnú konštrukciu s dokonalými izolačnými parametrami a optimálnou tepelnou akumuláciou.

Samozrejmosťou je lepená poistná hydroizolácia dôsledne napojená na stavebné konštrukcie, nad ktorou sa pomocou kontralát vytvorí prevetrávaná vrstva.

Čerešničkou na torte bude strešná krytina uložená na nosnom systéme. Strechu následne doladia strešné okná, ktoré zabezpečia kvalitné presvetlenie podkrovných obytných priestorov, ako aj dostatočný prísun čerstvého vzduchu.

Pri požiadavke na presvetlenie priestorov pod ťažkou strechou možno počítať aj so svetlovodmi alebo svetlíkmi – v závislosti od typu strechy a konkrétneho projektu novostavby či rekonštrukcie.

Keď investujete do ťažkej strechy, pri výbere výplní okenných otvorov sa odporúča siahnuť po strešných oknách a ich zaskleniach, prípadne aj po svetlovodoch s najlepšími tepelnoizolačnými parametrami. Len s nimi podčiarknete výnimočné vlastnosti cenovo pomerne nákladnej masívnej strechy.

Ak sa rozhodujete, aký typ strechy bude pre vašu novostavbu či rekonštrukciu najlepší, určite sa poraďte s odborníkmi. Dajte si prepočítať parametre stavby i náklady na ňu. O finálnej voľbe premýšľajte s víziou, teda na niekoľko desiatok rokov dopredu. Ťažká strecha so svojimi vlastnosťami, s vyššou odolnosťou a trvácnosťou má v rozumnom rozhodovacom procese svoje miesto i šancu.

V seriáli Fenomény sledujeme zaujímavé trendy a výzvy súčasného stavebníctva. Prečítajte aj ďalší článok:

• Fenomény: Zo socialistickej kocky štýlová minibytovka